Denisa Slavkovská : Synthesize me

Kurátorka: Jana Babušiaková
Trvanie výstavy: 6.8 – 25.9.2022

Denisu Slavkovskú dlhodobo zaujíma telo ako najviac určujúca entita existencie. To sa najprv premietlo do jej tvorby v podobe symbolického skúmania ľudskej postavy ako archetypálnej formy,  ktorý dokáže univerzálne poňať všetky naše fyzické, kultúrne či sociálne rozdielnosti. Jej záujem sa však postupne fokusoval na samotné telesné objemy a štruktúry, ktoré  divákovi asociujú jemu známe bazálne fragmenty. Telo ako anténa vnemov a prežitkov ale i objekt večne zviazaný s rôznymi typmi tabu pritom vstúpilo na plátno skrz podobu pokožky, chĺpkov a pórov, ktorých prítomnosť v podobách organických tvarov vedela vyvolať širokú škálu podvedomých pocitov, vrátane zhnusenia či hanby.

Aj vo svojej najnovšej sérii postupuje od veľkých antropomorfných celkov k ich abstrahovaniu, rozkladaniu a novému zlúčeniu. Anatomickú presnosť detailov však do istej miery nahrádza idealizáciou a ešte silnejším príklonom k plochej maľbe organických celkov. Vyhladzovanie štruktúr má za následok zjednotenie a zrovnoprávnenie rozličných častí, spôsobuje však aj isté zneistenie a príťažlivosť miesiacu sa s bizarnosťou, ktoré v sebe nesie toto zmätenie organických foriem. Konkrétne telesné prvky sa rozpúšťajú a prelínajú v tušených hmotách a tvaroch, ktoré si s telom asociujeme a sú nám známe z blízkeho (seba)pozorovania, ale i s neviditeľnými vnútornými časťami tela. Tie sú väčšinou skryté nášmu oku, hoci sú integrálnou súčasťou nášho ja, vitálne, živé  a predsa vzdialené a takmer neznáme. Na inej rovine tu tak z malieb vystupuje nejednoznačný vzťah medzi prežívaným a fyzickým telom, subjektom a objektom v rovine fenomenologického uvažovania.

Slavkovská narúša i zažitú predstavu o telesnosti, ktorú v maľbe reprezentujú predovšetkým farebné odtiene ružovej, oranžovej a červenej, odvíjajúce sa od našej lokálnej skúsenosti s vlastným telom a nám blízkymi telami. Na bazálnej  úrovni ju skúša rozširovať o iné odtiene mimo európskeho pôvodu a spolu s kosťami a vnútornými orgánmi prezentuje oveľa širšie farebné spektrum našej telesnosti v hnedej, šedej či modrej a ukazuje tak pohľad na niečo tak zdanlivo banálne ako telo v novom svetle.

Človek sa v ňom nestráca, ale prepája a dalo by sa povedať, že i nanovo objavuje a v syntéze telesnosti tak môže nanovo prežiť svoju podstatu v celosti.

 Zhumanizuj ma.

 Zhypnotizuj ma.

 Syntetizuj ma.

 Jana Babušiaková, kurátorka